Základná charakteristika - Beckov
Rozloha 2 863 ha
Nadmorská výška 190 m. n. m.
Počet obyvateľov 1 367
Prvá písomná zmienka r. 1208
PSČ 916 38
Web stránka www.obec-beckov.sk
Iné Najstaršia obec v okrese Nové Mesto nad Váhom

Beckov Obec Beckov sa nachádza na ľavej strane toku Váhu na úpätí pohoria Považský Inovec v blízkosti okresného mesta Nové Mesto n/V. Obcou prechádza cesta druhej triedy II-507, severozápadnú hranicu obce pretína diaľnica D1. V katastri obce sa nachádzajú významné kultúrne a prírodné pamiatky (Sychrov, Beckovské hradné bralo, hrad Beckov, Skalka pri Beckove) a chránený areál Lipový sad. V blízkosti obce tečie rieka Váh.

Cestovný ruch a služby s ním spojené predstavujú najväčší potenciál hospodárskeho rozvoja obce. Beckov môže ťažiť s meniaceho sa trendu tzv. víkendovej turistiky, či už priamo s ubytovaním v obci, alebo ako „zastávka“ poznávacích zájazdov resp. ako cieľ výletov kúpeľných hostí z Piešťan a Trenčianskych Teplíc. Silnými stránkami obce sú jej dostupnosť (blízkosť diaľnice), historické bohatstvo a prírodné prostredie (turistické trasy, prírodné rezervácie, náučné chodníky, horolezectvo). Obec disponuje stálou expozíciou v múzeu a na hrade, propagačnými materiálmi, ako i sprievodcovskými službami. Z pohľadu turistiky slúži ako nástupný bod trás smerom do pohoria Považský Inovec. Slabými stránkami nateraz zostáva nedostatok služieb, predovšetkým nedostatok ubytovacích a stravovacích kapacít v obci. Tým pádom sa tu otvára možnosť poskytovania ubytovania v súkromí.
Potenciálom taktiež zostáva vytvorenie informačného centra, priestorov na športové vyžitie sa, predajňa a požičovňa športového náradia

Archeologické nálezy tejto oblasti pochádzajú z lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Prvá písomná zmienka o obci pod menom Blundix pochádza z roku 1208. Podľa listiny Belu IV. r. 1258 sa stal Beckov kráľovským mestom.

V stredoveku pod hradom existovali dve obce, ktoré možno rozoznať na pôdoryse obce. Polohu staršej charakterizuje farský kostol (prvá písomná zmienka o fare je z roku 1332). Mladšia osada ležala priamo pod hradom. Jej rozkvet začal , keď vojvoda Ctibor získal hrad v roku 1338. V minulosti tu chceli vybudovať trhové centrum o čom svedčí zachované mestské opevnenie a trhové námestie. Druhou najstaršou stavbou je budova župného sirotinca. Stavebný vývoj beckovského podhradia je zo 17 st., keď sa v Beckove usadzovali šľachtické rodiny. Šľachta si stavala jednoduché kúrie (jednoduchý typ obydlia zemanov stavaná po roku 1600). Jednou z najznámejších bola kúria Mednyanských. V 19.storočí ešte existovalo 9-11 kúrií.

V rokoch 1691 až 1950 tu bol františkánsky kláštor. V obci bola aj tehelňa a v 19. st. päť páleníc. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka, ovocinárstvom a vinohradníctvom. Prekvitali tu i remeselníctva, najmä súkenníctvo. Koncom 19. storočia vývoj mestečka ustrnul.

Históriu dokumentujú i významné osobnosti pochádzajúce či pôsobiace v obci, ako Jozef Miloslav Hurban, Štefan Pilárik, Dionýz Štúr, Edmund Pascha, Dr. Ján Ambro, Alojz Mednyánszky, Ladislav Mednyánszky a iní.

Množstvo prírodných krás v bezprostrednej blízkosti umožňujú spoznať 3 vyznačené náučné chodníky dosahujúce výšku 190, 371 a 325 m.n.m. Vychádzajú z ústrednej orientácie na námestí. Najkratší, najmenej náročný a schodný v každom ročnom období je červeno značkovaný. Umožňuje v dĺžke 800 metrov obísť hradné bralo a obzrieť si hrad zo všetkých svetových strán. Ideálne je začať od vstupného panelu doľava popri CHPV Dve lipy. Na prvej zastávke sa návštevník oboznámi s geológiou a geomorfológiou najbližšieho okolia. Naspäť vedie cesta popri židovskom cintoríne do stredu obce, kde sa nachádza druhá zastávka priamo v CHA Lipový sad. Panel upozorňuje na chránené lipy Beckova. Stredný náučný chodník Sychrov má dĺžku 4300 metrov. Je žlto značkovaný, najpríťažlivejší v apríli až júni, keď v PR Sychrov kvitne hlaváčik jarný. Trasa vedie po poľovníckom chodníku, na ktorom je prvá zastávka informujúca o tunajších lesoch a poľovnej zveri. Zároveň poskytuje pekné výhľady do údolia Váhu. Návrat je po zelenej značke. Tretí chodník Lipky - Beckovské Skalice je červeno značený a má dĺžku 5500 metrov. Od vstupného panelu vedie jeho trasa popri CHA Lipový sad k rodnému domu Dionýza Štúra. Od tejto zastávky je trasa zhodná s turistickou trasou (modrá značka), z ktorej odbočí na kótu Lipky, kde je druhá zastávka. Panel stojaci na mieste s najkrajším výhľadom na široké okolie, schematicky opisuje najvýznamnejšie okolité horstvá. Ďalšie dve zastávky sú v rezervácii Beckovské Skalice. Panel na okraji teplomilnej dubiny načrtáva obraz tunajšej flóry a panel tesne nad opusteným lomom informuje o živočíšstve. Návrat popri PP Skalka pri Beckove vedie do obce po komunikácii.

Z Beckova ide žlto značkovaný chodník popri Váhu, po ňom dorazíme za hodinu do kempu na Zelenej vode. Z obce vychádza i zeleno značený chodník do Považského Inovca. Po ňom prídeme za 3,5 hodiny do Selca a za 5 a 3/4 hodiny na hlavný hrebeň pod vrcholom Inovca. Obe spomínané značky sú súčasťou medzinárodnej trasy E-8. Z Beckova možno ešte prejsť po modrej značke za 1,5 hodiny do Kálnice.

Prírodná rezervácia Beckovské Skalice bola vyhlásená roku 2002 na rozlohe 29,5 ha. Toto územie budované predovšetkým karbonátmi (na kóte Lipky vystupujú na povrch i kremence) má veľmi cennú vegetáciu. Pôvodne teplomilné dubiny (hlavne dub plstnantý) sa zachovali na najvyššej časti Skalíc. Veľká časť územia však bola odlesnená, preto tu prevažujú extenzívne pasienky. V strednej časti nachádzame aj v súčasnosti ornú pôdu. Ostatné bývalé terasové políčka boli zatrávnené a dnes predstavujú vhodné stanovište pre populácie orchideovitých rastlín - vstavačov. Najhojnejšie spomedzi orchideí sú vstavač vojenský a trojzubý. Vzácnejšie sa vyskytuje vstavač purpurový a obyčajný. K vzácnym druhom flóry patria aj hlaváčik jarný, horec krížatý, ľan chlpatý a ľan rakúsky.

Zaujímavým geomorfologickým útvarom je chránený výtvor Skalka pri Beckove. Ide o vápencový tvrdoš asi 20 m vysoký, vynorený z nivy Váhu. Bol vyhlásený v roku 1983 a nachádza sa asi 2 km južne od obce. Netreba zabudnúť na Beckovskú jaskyňu, ktorá dosahuje dĺžku 150 a hĺbku 70 m. Má bohatú krasovú výzdobu rôznych farieb. Bola objavená v roku 1983.

Územím obce prechádza Vážska cykloturistická magistrála a dve značené trasy bežeckého lyžovania (modrá smerom z Beckova do Kálnice, zelená smerom z Beckova do Selca). Beckovské hradné bralo sa využíva na horolezeckú činnosť. Majestátne pôsobiaci skalný útvar, vysoký takmer 60 metrov, patrí medzi najvýznamnejšie cvičné horolezecké terény na Slovensku, je ideálnym miestom na skalolezenie pre vyznávačov „freeclimbingu“. Zárezy, komíny a škáry poskytujú veľa možností logických výstupov. Výstupy vedú aj cez hladké platne a previsy. Systém lávok a políc umožňuje jednotlivé cesty navzájom kombinovať. Vo väčšine ciest sú ponechané stále skoby, popri nich postačujú na istenie slučky a vklínence.

Beckovský hrad: Nachádza sa na 70 metrovom vápencovom brale nad obcou. Tvorí krásnu krajinnú dominantu. Spomína sa už v Anonymovej kronike z prelomu 12. a 13. storočia. Koncom 13. storočia patril medzi najvýznamnejšie hrady v Uhorsku, no najväčší rozkvet dosiahol na prelome 14. a 15. storočia, keď sa dostal do rúk Stiborovcov a zmenil sa na gotický hrad s vysokými vežami. Vtedy mu vybudovali dokonalý obranný systém a stalo sa z neho veľkolepé feudálne sídlo. V súčasnosti je hrad sprístupnený pre verejnosť, vstupy sa konajú v dňoch utorok až nedeľa.

Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa: Bol postavený na mieste staršieho objektu. V kostole sa zachovala pôvodná kamenná dlažba. Na bočnom oltári Panny Márie je umiestnená socha Madony z konca 15. storočia. K vzácnym liturgickým predmetom patria kalichy zo 17. a 18. storočia. Kláštor františkánov a kostol sv. Jozefa Pestúna bol postavený v rokoch 1690 - 1692 na staršom základe. Interiérové zariadenie je barokové a rokokové. Hlavný oltár pochádza z konca 17. storočia a organ z 18.storočia.

Evanjelický kostol: Tento kostol cirkvi augsburgského vyznania bol postavený v rokoch 1791 - 1792. Neskôr ho upravovali a v roku 1945 rozšírili. Jednopriestorová stavba má novodobé zariadenie.

Katolický kostol: Je postavený na mieste staršieho kostola spomínaného v r. 1322. Gotické fragmenty (plamienková kružba v oknách, polygonálne prípory s rímsovými hlavicami v presbytériu, portál do sakristie, kamenné pastorórum a rímsy pri päťkách víťazného oblúka) kladú vznik kostola do obdobia okolo roku 1400. V prvej polovici 17. storočia bol zaklenutý renesančnou klenbou. Do lode bola vstavaná okružná empora budovaná v emporovom systéme. Veža bola postavená v roku 1770. Napriek neskoršej renesančnej úprave si objekt zachoval svoje pôvodné gotické jadro ako aj mnohé gotické detaily a preto jeho architektúra reprezentuje značné hodnoty, ktoré neboli znížené ani neskoršou renesančnou úpravou.

Mestské opevnenie: Bolo vybudované po udelení trnavského mestského práva. Mestské hradby sú pomerne vysoké a mohutné. Pôvodná výška je zachovaná dodnes. Hradby mali štrbinové strieľne. Vstup do mesta bol umožňovaní zo severu a z východu dvoma bránami. Na severnej a juhozápadnej strane stáli dve kamenné veže. Toto opevnenie sa považuje za typ gotickej formy mestského pevnostného staviteľstva.

Kúria Ambrovcov: Rodina Amborovcov ju dala postaviť v polovici 17. storočia. Jej východnú časť tvorí opevňovací gotický múr so strieľňami. Dvojpodlažnú budovu stavebne upravili v 18., 19. a 20. storočí. Má obdĺžnikový pôdorys, podpivničený valenými klenbami, zaklenutý na stredný pilier. Pod vrstvami novších omietok sa našli torzá renesančného kvádrovania a nárožnej bosáže. V interiéri je renesančný krb s erbom Medňanských z roku 1648. V 18. storočí pristavili ku kúrii prízemný hospodársky objekt. Posledným majiteľom bol Zoltán Ambro. V súčasnosti je v budove stála expozícia dejín Beckova (múzeum). Pre verejnosť je prístupné v dňoch utorok až nedeľa. Expozíciu „Dejiny Beckova“ tvoria nálezy z výskumu na hrade, exponáty z dejín miestnych cechov a historický nábytok z okolitých kaštieľov. Pozornosť si zaslúžia i materiály o miestnych rodákoch.

Kultúrny život, podujatia a tradície obce sa spájajú s hradom. Najväčšími podujatiami sú Otvorenie sezóny na hrade a Beckovské letné slávnosti, ktoré zahŕňajú jarmok remesiel a dobýjanie hradu. Je to čas, keď sa presúva hrad i podhradie do stredoveku. Návštevníci sa stávajú svedkami dobývania hradu. Všade rinčia zbrane, počuť delostrelectvo, v areály bojuje cca 150 rytierov. V podhradí v tom čase prebieha remeselnícky jarmok so širokým zastúpením ľudových umelcov. Sú tam maliari, pernikári, drevorezbári, hrnčiari a mnohí ďalší. Pre deti je nezabudnuteľným zážitkom možnosť zastrieľať si z kuší a lukov.

TOP