Množstvo prírodných krás v bezprostrednej blízkosti umožňujú spoznať 3 vyznačené náučné chodníky dosahujúce výšku 190, 371 a 325 m.n.m. Vychádzajú z ústrednej orientácie na námestí. Najkratší, najmenej náročný a schodný v každom ročnom období je červeno značkovaný. Umožňuje v dĺžke 800 metrov obísť hradné bralo a obzrieť si hrad zo všetkých svetových strán. Ideálne je začať od vstupného panelu doľava popri CHPV Dve lipy. Na prvej zastávke sa návštevník oboznámi s geológiou a geomorfológiou najbližšieho okolia. Naspäť vedie cesta popri židovskom cintoríne do stredu obce, kde sa nachádza druhá zastávka priamo v CHA Lipový sad. Panel upozorňuje na chránené lipy Beckova. Stredný náučný chodník Sychrov má dĺžku 4300 metrov. Je žlto značkovaný, najpríťažlivejší v apríli až júni, keď v PR Sychrov kvitne hlaváčik jarný. Trasa vedie po poľovníckom chodníku, na ktorom je prvá zastávka informujúca o tunajších lesoch a poľovnej zveri. Zároveň poskytuje pekné výhľady do údolia Váhu. Návrat je po zelenej značke. Tretí chodník Lipky - Beckovské Skalice je červeno značený a má dĺžku 5500 metrov. Od vstupného panelu vedie jeho trasa popri CHA Lipový sad k rodnému domu Dionýza Štúra. Od tejto zastávky je trasa zhodná s turistickou trasou (modrá značka), z ktorej odbočí na kótu Lipky, kde je druhá zastávka. Panel stojaci na mieste s najkrajším výhľadom na široké okolie, schematicky opisuje najvýznamnejšie okolité horstvá. Ďalšie dve zastávky sú v rezervácii Beckovské Skalice. Panel na okraji teplomilnej dubiny načrtáva obraz tunajšej flóry a panel tesne nad opusteným lomom informuje o živočíšstve. Návrat popri PP Skalka pri Beckove vedie do obce po komunikácii.

Z Beckova ide žlto značkovaný chodník popri Váhu, po ňom dorazíme za hodinu do kempu na Zelenej vode. Z obce vychádza i zeleno značený chodník do Považského Inovca. Po ňom prídeme za 3,5 hodiny do Selca a za 5 a 3/4 hodiny na hlavný hrebeň pod vrcholom Inovca. Obe spomínané značky sú súčasťou medzinárodnej trasy E-8. Z Beckova možno ešte prejsť po modrej značke za 1,5 hodiny do Kálnice.

Prírodná rezervácia Beckovské Skalice bola vyhlásená roku 2002 na rozlohe 29,5 ha. Toto územie budované predovšetkým karbonátmi (na kóte Lipky vystupujú na povrch i kremence) má veľmi cennú vegetáciu. Pôvodne teplomilné dubiny (hlavne dub plstnantý) sa zachovali na najvyššej časti Skalíc. Veľká časť územia však bola odlesnená, preto tu prevažujú extenzívne pasienky. V strednej časti nachádzame aj v súčasnosti ornú pôdu. Ostatné bývalé terasové políčka boli zatrávnené a dnes predstavujú vhodné stanovište pre populácie orchideovitých rastlín - vstavačov. Najhojnejšie spomedzi orchideí sú vstavač vojenský a trojzubý. Vzácnejšie sa vyskytuje vstavač purpurový a obyčajný. K vzácnym druhom flóry patria aj hlaváčik jarný, horec krížatý, ľan chlpatý a ľan rakúsky.

Zaujímavým geomorfologickým útvarom je chránený výtvor Skalka pri Beckove. Ide o vápencový tvrdoš asi 20 m vysoký, vynorený z nivy Váhu. Bol vyhlásený v roku 1983 a nachádza sa asi 2 km južne od obce. Netreba zabudnúť na Beckovskú jaskyňu, ktorá dosahuje dĺžku 150 a hĺbku 70 m. Má bohatú krasovú výzdobu rôznych farieb. Bola objavená v roku 1983.

Územím obce prechádza Vážska cykloturistická magistrála a dve značené trasy bežeckého lyžovania (modrá smerom z Beckova do Kálnice, zelená smerom z Beckova do Selca). Beckovské hradné bralo sa využíva na horolezeckú činnosť. Majestátne pôsobiaci skalný útvar, vysoký takmer 60 metrov, patrí medzi najvýznamnejšie cvičné horolezecké terény na Slovensku, je ideálnym miestom na skalolezenie pre vyznávačov „freeclimbingu“. Zárezy, komíny a škáry poskytujú veľa možností logických výstupov. Výstupy vedú aj cez hladké platne a previsy. Systém lávok a políc umožňuje jednotlivé cesty navzájom kombinovať. Vo väčšine ciest sú ponechané stále skoby, popri nich postačujú na istenie slučky a vklínence.