Základná charakteristika - Čachtice
Rozloha 3 257 ha
Nadmorská výška 180 m. n. m.
Počet obyvateľov 3 553
Prvá písomná zmienka r. 1248
PSČ 916 21
Web stránka www.cachtice.sk
Iné Obec s krvavou históriou

Čachtice Čachtice ležia v juhovýchodnej časti okresu Nové Mesto n. V., asi sedem kilometrov autom od okresného mesta. Obcou preteká potok Jablonka a Dubová. Kataster obce hraničí na severe s územím Nového Mesta n. V. a obcou Bzince pod Javorinou. Na východe s katastrami obcí Považany, Potvorice a
Brunovce. Južná hranica je tvorená katastrom obce Častkovce a na západe obcami Hrachovište a Višňové. Katastrálne územie leží v nadmorskej výške od 170 m. n. m. (výtok odvodňovacieho kanálu v juhovýchodnej časti katastra) po 588 m. n. m. (severozápadná časť katastra, vrch Salašky na chrbte Malých Karpát), pričom jadro samotnej obce leží v nadmorskej výške asi 180 m. n. m. Obcou prechádza cesta II. triedy č. 504 a lokálna železnica Stará Turá – Nové Mesto n. V. blízkosti obce tečie rieka Váh.

Obec Čachtice disponuje veľkým potenciálom rozvoja cestovného ruchu, čo dokumentuje i nárast turistov v posledných rokoch. Hlavnými atrakciami sú zrúcaniny hradu s jeho históriou a povesťami, múzeum a príroda v okolí obce. Sú tu výborné podmienky pre celoročnú pešiu turistiku a cykloturistiku, ako i možnosť vodnej turistiky na vodnej nádrži Čachtice. Slabou stránkou je dostupnosť obce – cestné i železničné spojenie je lokálneho charakteru. V blízkosti sa však nachádza okresné mesto s najvýznamnejšími komunikáciami Považia. Potenciál rozvoja predstavujú turistické služby typu ubytovania na súkromí, informačnej kancelárie, požičovne bicyklov, sprievodcovské služby.

V stredoveku boli Čachtice mestečkom, mestské výsady dostali v r. 1392. Čachtický hradný vrch bol obývaný už v praveku. Ako ukazujú archeologické nálezy, človek tu žil už v roku 30 000 pred Kr. Neďaleká lokalita pri Moravanoch (nález Moravanskej Venuše) má priamu náväznosť na náleziská "stanice lovcov mamutov" v obci. Na hradnom vrchu boli nájdené početné nálezy rôznych predmetov z bronzu, železa a črepov z nádob, vykopaných na hradných nádvoriach pri rôznych prácach alebo pozbieraných v blízkosti hradu. Prvá písomná zmienka o obci je v listine Belu IV. z roku 1248 (uvedené ako "terra Čekče" t.j. ako územie Čachtického hradu). Hrad postavili v polovici 13. stor. ako vojenskú pevnosť a prvé zmienky o jeho nedobytnosti sú už z roku 1276. V tomto období hrad patril rodu Ctiborovcov, ktorí dali postaviť v roku 1390 i miestny kostol. Od 14. stor. panstvo často menilo majiteľov. Rod Orságovcov vydal nariadenie o pestovaní viniča, čím začal v oblasti rozvoj vinohradníctva.

Čachtice sa stali kráľovským mestom a boli sídlom panstva, pod ktoré v 17. stor. patrilo už 17 dedín. V Čachticiach sa snúbi dávnoveká história smutne preslávená zločinmi majiteľky Čachtického hradu - Alžbety Báthoryovej, s významným, dejinným krokom štúrovcov - poslednou IV. sednicou literárneho spolku TATRÍN, kde sa účastníci dohodli na uzákonení spisovnej slovenčiny. Na čachtickej fare sa 10.8.1847 uskutočnilo stretnutie spolku Tatrín, ktoré viedol najväčší slovenský národovec Ľ. Štúr, na ktorom sa rozhodlo o prijatí stredoslovenského nárečia za spisovný jazyk. Na pamiatku tejto udalosti je na fare pamätná tabuľa, odhalená v roku 1933 a v pamätný deň sa každoročne koná slávnosť k výročiu uzákonenia spisovnej slovenčiny.

V obci sa nachádza múzeum (Draškovičovský kaštieľ) a pamätná izba Tatrín. Múzeum Čachtice je vysunutou expozíciou Trenčianskeho múzea, ktorá sa venuje dejinám Čachtíc. Expozícia predstavuje kolekciu historických zbraní, dobových dokumentov, odevných súčiastok a šperkov, súbor portrétov príslušníkov miestnych šľachtických a zemianskych rodov, exponáty nájdené pri historicko – archeologickom výskume objektov a pri rekonštrukčných prácach. Ľudovú čachtickú kultúru pripomínajú keramické nádoby a umelecké artefakty. Nachádza sa tu písomný a obrazový materiál o literárnom spolku Tatrín. Pre návštevníkov je múzeum otvorené v mesiacoch máj – október, počas dní utorok až sobota.

V malebnom okolí obce sa nachádzajú vzácne prírodné výtvory ako Čachtická lesostep, Čachtický kras s jaskyňami a Čachtická tiesňava. Čachtický hradný vrch je štátnou prírodnou rezerváciou, ktorú tvorí lesostep so vzácnou flórou a faunou. Nachádza sa nad prielomom potoka Jablonka v Čachtickom krase na vápencodolomitovom kopci. Čachtický kras je sústava 12-tich jaskýň v masíve Drapliaka, ktorá dosahuje úctyhodnú dĺžku a má krásnu výzdobu. Jaskyne sú dostupné len so sprievodcami – speleológmi, pre verejnosť bežne prístupné nie sú. Najznámejšími jaskyňami sú Hladová vyvieračka, Štepnica a Čachtická jaskyňa. Čachtická jaskyňa bola prvý krát objavená v roku 1956. Postupne objavili ďalších viac ako 1300 m. V jaskyni sa nachádza bohatá kvapľová výzdoba, ponorné potoky a vyvieračky. V súčasnosti má viac ako 3000 m chodieb.

Okolie obce so svojou malebnou prírodou ponúka množstvo atraktívnych značkovaných turistických trás pre nenáročnú turistiku. Medzi najzaujímavejšie patria výlety na Čachtický hrad a na Veľký Plešivec, najvyšší vrch miestneho výbežku Malých Karpát. Veľký Plešivec je dominantný vápencový vrch Čachtických Karpát s výškou 463 m. n. m. Je z neho krásny pohľad na Považie. Najkrajší je na jar, keď tu kvitne množstvo skalničiek a orgován. Na vrchole susedného Malého Plešivca je skalné mestečko. Oba vrchy patria do prírodnej rezervácie Plešivec, ktorá zaberá 53 ha. V danej rezervácii ide o ochranu esteticky významného krajinného objektu so zastúpením vzácnych teplomilných a suchomilných rastlín, drevín a teplomilného hmyzu.

Katastrom obce prechádzajú štyri značkované turistické trasy (č. 2443, 5119, 8114 a číselne neznačená trasa z Hrachovišťa na Veľký Plešivec), ktoré ponúkajú výborné podmienky pre celoročnú pešiu turistiku. Dobré podmienky sú i pre cykloturistiku a čiastočne vodnú turistiku. Katastrom prechádzajú Malokarpatská cyklomagistrála (smer Krakovany) a Kopaničiarska cyklomagistrála (smer Stará Turá až Záhorie). V blízkosti je možné sa napojiť i na Vážsku cyklomagistrálu a Štiavnickú cyklomagistrálu (Nová Bošáca až Nová Lehota). Možnosti vodnej turistiky ponúka vodná nádrž Čachtice.

Čachtický hrad: Pohraničný strážny hrad postavený v prvej polovici 13. stor. Pôvodne bol gotický, neskôr viackrát prestavaný, najmä renesančne v 16. a 17. stor. Hranolová veža a palác tvoria najstaršiu časť hradu, v r. 1467 tu bol väznený husitský veliteľ Ján Švehla, neskôr popravený vo Veľkých Kostoľanoch. Medzi jeho majiteľmi bol i Matúš Čák a Stibor zo Stiboríc. V roku 1708 hrad dobyli a vypálili vojská Františka Rákocziho II. a odvtedy pustne. Čachtický hrad vlastnila od roku 1604 sadistická grófka Alžbeta Báthoryová (známa i ako „Čachtická pani“), ktorú za vraždy asi 600 dievčat v roku 1611 odsúdili na doživotné väzenie.

Draškovičovský kaštieľ: Renesančný kaštieľ nachádzajúci sa na námestí v strede obce. Pochádza z roku 1668, rozšírený bol koncom 17. storočia a adaptovaný v rokoch 1950 a 1993. Od roku 1950 tu je inštalovaná muzeálna expozícia dejín obce (aj exponáty z obdobia prvého osídlenia územia) a hradu. Časť expozície je venovaná i činnosti spolku Tatrín. Najpríťažlivejšou expozíciou je časť venovaná svetoznámej masovej vrahyni Alžbete Báthoryovej. Tá bývala v kaštieli do roku 1610, kedy tu bola pristihnutá pri čine a následne uväznená na Čachtickom hrade, ktorý za jej čias slúžil už len väčšinou ako pevnosť a väzenie. V súčasnosti si možno pozrieť aj obnovené interiéry celého kaštieľa. V hlavnej sále sú zvyšky renesančného krbu.

Farský kostol sv. Ladislava z roku 1373 s kamennou pevnosťou a gotickou kaplnkou sv. Antona Padovského. Kamenný most do kostola je vzácnou a ojedinelou pamiatkou stredovekej cirkevnej architektúry u nás. Most spája opevnený kostol s farou.

Tradície sa viažu k spolku Tatrín. Každoročne sa v Čachticiach koná v auguste slávnosť k výročiu uzákonenia spisovnej slovenčiny. Iným známym pravidelným podujatím je Čachtický polmaratón zaradený do Slovenskej bežeckej ligy. Trať je certifikovaná, podujatie sa koná približne v polovici augusta.

TOP