Základná charakteristika - Hrádok
Rozloha 2 413 ha
Nadmorská výška 200 m. n. m.
Počet obyvateľov 602
Prvá písomná zmienka r. 1246
PSČ 916 33
Web stránka www.hradok.webgarden.cz
Iné -

Hrádok Obec Hrádok sa rozprestiera na úpätí pohoria Považský Inovec v susedstve s obcou Lúka a Hôrka nad Váhom, 15 km juhovýchodne od Nového Mesta n. V. Obcou prechádza cesta II-507. Severozápadnú hranicu obce pretína diaľnica D1, ktorá bráni priamemu prístupu k rieke Váh. Kataster obce zahŕňa chránené prírodné výtvory Pseudoterasa Váhu a Javorníček ako i zrúcaniny hradu Tematín.

Obec Hrádok má dobrý potenciál rozvoja vidieckeho cestovného ruchu. Ponúka turisticky zaujímavú krajinu pre letnú i zimnú turistiku a cykloturistiku. Môže slúžiť ako nástupný bod do pohoria Považský Inovec, a chaty na Doline ako záchytný a odpočinkový bod turistov. Možnosti rozvoja predstavuje zriadenie informačného centra s mapami okolia, organizácia peších a cyklistických túr, sprievodcovské služby a propagácia, ponuka ubytovania v súkromí a príbuzné služby (stravovanie, občerstvenie), požičovňa športových a turistických potrieb, výstavba športovísk.

Z tohto miesta máme najväčší nález železných sekerovitých hrivien na území bývalého Československa. Nachádzajú sa tu zvyšky hradiska z 9. st. Obec pod hradom Tematín sa po prvýkrát spomína r. 1246 ako Harranwk. V r. 1453 sa tu spomína dôležitý brod cez Váh. V pol. 19. st. tu bola papiereň. Obyvatelia boli poľnohospodári.

Na ploche 11,8 ha sa rozprestiera chránený prírodný výtvor Pseudoterasa Váhu. Tento cenný geomorfologický útvar je dokladom vývoja doliny Váhu v poľadovej dobe. Do katastra obce zasahuje aj národná prírodná rezervácia Javorníček. Má rozlohu 15 ha a bola vyhlásená r. 1982. Na hrebeni so skupinou vápencových hrebeňových brál sa chráni vzácna severská a teplomilná flóra a fauna. Obec Hrádok má výborné podmienky pešej turistiky. Z Hrádku vychádza modrá turistická značka č. 2442. Po nej prídeme za 1 hodinu do osady Dolina, kde ju križuje žltá značka č. 8116. Modrá pokračuje dolinou a za 2 a 1/4 hodiny po nej vystúpime do sedla pod Skalinami, kde sa napája na magistrálu Považského Inovca (červená značená trasa č. 0705). Z Doliny možno vystúpiť po žltej za 2 a 1/4 hodiny na Prielačinu (893 m. n. m.) alebo v opačnom smere za 1,5 hodiny k hradu Tematín. Na západ od zrúcaniny hradu sa nachádza štátna prírodná rezervácia Tematínska lesostep (60 ha), kde sa na vápencovom a dolomitovom podloží s tenkou vrstvou pôdy chránia teplomilné druhy flóry a fauny.

Hrádocká dolina umožňuje kombináciu viacerých okruhov pre horské bicykle po značenýchcykloturistických trasách. Pre cestné bicykle je vhodná Vážska cyklomagistrála, ktorá v tejto oblasti vedie po štátnej ceste II-507. Obec Hrádok ponúka dobré podmienky i pre zimnú turistiku. Hrádockou dolinou je dobrý prístup pod lyžiarske vleky na Bezovci (zjazdové lyžovanie). Z Bezovca vedie lyžiarska bežecká trasa smerom na hrad Tematín (kataster obce Hrádok) a ďalej do obce Lúka.

Tematínsky hrad: Tematín je jedným z najvyššie položených hradov na Slovensku (564 m. n. m.), na ktorý je aj najdlhší výstup. Vidno ho z Považskej nížiny medzi Novým Mestom nad Váhom a Piešťanmi vysoko na končiari jedného z vrchov. Tematínsky hrad vznikol pravdepodobne bezprostredne po tatárskom vpáde, okolo polovice 13. storočia, hoci je písomne doložený až v roku 1270. Spolu s Trenčianskym, Beckovským a Čachtickým hradom zabezpečoval ochranu severozápadných pohraničných priesmykov Uhorska. Chránil aj dôležitý brod cez Váh, spomínaný listinne z roku 1453. V 13. a 14. storočí bol kráľovským majetkom. V druhej polovici 14. storočia, keď hrad stratil svoj pôvodný strategický význam, prešiel do súkromných rúk. V roku 1368 ho kráľ Ľudovít I. daroval svojmu čašníkovi Mikulášovi a jeho bratom za zásluhy v neapolskom ťažení. Neskôr patril Thurzovcom, Ujlakyovcom a koncom 17. storočia Bercsényovcom. Za prudkých stavovských bojov v rámci Rákociho povstania v roku 1710 hrad veľmi poškodili. Už ho neobnovili a postupne sa začal rozpadávať. Ruiny múrov vyrastajú zo skalného podložia a skrýva ich hustý lesný porast. Podnes sú dobre čitateľné jednotlivé budovy a opevnenia. Zachovali sa obvodové murivá a konštrukcie, na nárožiach spevnené kamennou bosážou. Ojedinele sa zachovali aj architektonické detaily, ako vstupná padacia brána do horného hradu, kamenná konzola na hlavnej veži, koruny murív, zvyšky atiky.

Katolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie: Barokovo - klasicistický kostol bol postavený r. 1729 na mieste staršieho kostola spomínaného r. 1560. Po požiari v r. 1802 bol obnovený v rokoch 1802 - 1818. Hlavný oltár je z r. 1779, uprostred má veľký závesný obraz Panny Márie z r. 1887.

TOP