×

Staň sa redaktorom!

Informačný portál mojenmnv.sk je jediný funkčný info portál v novomestskom okrese. Staň sa jeho súčasťou aj ty.

Okrem písaniu článkov sa venujeme aj tvorbe videí, reportáži, ankiet či fotoreportov. Ak máš čim prispieť, baví ťa písanie, tvorba videí alebo fotografovanie, tak sa nám ozvi. Získaš super tím, nové skúsenosti a veľa iného.

Mesačne náš web zaznamená viac ako 10 000 návštev a ako jediní máme všetky aktívne a zaujímavé Facebook stránky v okolí, vďaka čomu máme dokopy okolo 23 000 fanúšikov.

K tomu sa ešte venujeme mestu a ľudom, podporujeme okolité akcie a pomáhame tunajším podnikateľom.

Zabudnuté heslo
Základná charakteristika - Kálnica
Rozloha 2 640 ha
Nadmorská výška 215 m. n. m.
Počet obyvateľov 1 024
Prvá písomná zmienka r. 1396
PSČ 916 37
Web stránka www.kalnica.sk
Iné Časti obce: Drahy

Kálnica Obec Kálnica leží na severozápadnom úpätí Považského Inovca, 8 km východne od Nového Mesta nad Váhom. Je dostupná lokálnou cestnou komunikáciou, ktorá sa v Rakoľuboch napája na štátnu cestu II-507. Výnimočnosťou obce je lyžiarske stredisko s možnosťou zimného i letného lyžovania, a tradícia páleníctva v obci. Obcou preteká Kalnický a Rybnícky potok.

Obec Kálnica má veľký potenciál rozvoja vidieckeho cestovného ruchu, ktorý podmieňuje predovšetkým prítomnosť lyžiarskeho strediska s možnosťou celoročného využitia. Obec je taktiež dobre dostupná, prípojka na diaľnicu D1 je vzdialená cca 5 km. Možnosti rozvoja CR by sa mali orientovať na skvalitnenie a rozšírenie služieb spojených s pešou turistikou, cykloturistikou a prítomnosťou lyžiarskeho strediska (ubytovanie v súkromí, informačná kancelária, požičovňa a opravovňa športových potrieb, stravovacie služby, hipoturistika). V letných mesiacoch je možné orientovať ponuku i na vodnú turistiku (blízkosť kúpaliska Zelená voda v mesta Nové Mesto n. V.). Podľa starších analýz sa v obci nachádzajú i zdroje termálnej vody. Je preto mysliteľné zreálnenie využívania termálnych zdrojov a orientovať sa na preventívne kúpeľníctvo vo väzbe na športové zariadenia.

Oblasť Kálnice bola osídlená už v eneolite, približne 3 000 rokov pred Kristom. Svedčí o tom hromadný nález rádiolaritových čepelí. Obec je písomné doložená r. 1396 pod názvom Kabucza. Patrila rodine Kálnických, neskôr panstvu Beckova. Delila sa podľa majiteľov na Panskú a Rožňovú Kálnicu, obe splynuli v 19. st. V roku 1866 postihla obec cholera a v roku 1873 požiar, pri ktorom vyhorel takmer celý dolný koniec obce. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, rybárstvom, sušiarenstvom, ovocinárstvom, výrobou drevených výrobkov, tkaním plátna a šitím krojov. Obec sa významne zapísala do dejín slovenského ochotníckeho divadelníctva už v r. 1906 odohraním hry SVEDOMIE v slovenčine.

V Kálnici sa narodil humorista a maliar Milan Stano, i MUDr. Andrej Krchnavý, významný lekár v liečbe tuberkulózy na Slovensku, a pôsobil tu i významný evanjelický kazateľ a spisovateľ Štefan Pilárik a J. M. Hurban.

Krajinne i flóristicky mimoriadne hodnotná je Kálnická dolina (po starom Krajná dolina), kde sa nachádza chatová rekreačná oblasť Krajná dolina. Chatu „Kálnica“ je možné prenajímať. Kálnická dolina sa tiahne od obce smerom k hrebeňu Považského Inovca. Končí pod Panskou Javorinou. Dolinou preteká Kálnický potok. V tejto oblasti sú bohaté orchideové náleziská - vyskytuje sa tu 14 druhov. V doline sú široké možnosti zberu liečivých rastlín, húb a lesných plodov.

Obcou prechádza modrá turistická značená trasa č. 2419. Po nej turista príde za 1,5 hod do Beckova, v opačnom smere cez Polámaný vrch do sedla pod Panskou Javorinou za 4 hodiny. Turistický chodník vedie ďalej cez Polámaný vrch na hrebeň Považského Inovca, po ktorom je možné pokračovať po červenej turistickej značke (č. 0705) južným smerom na Pánsku Javorinu (943 m. n. m.) alebo severným smerom na Inovec (1 042 m. n. m.). Cca 300 m pod hrebeňom je vybudovaný voľne prístupný turistický zrub, v ktorom je možné i voľne prenocovať, resp. posedieť pri ohnisku s výbornou vodou.

Obec ponúka i dobré možnosti cykloturistiky a zimnej turistiky. Do Kálnice je možne odbočiť z Vážskej cyklomagistrály v Rakoľuboch, po 4 km dorazíme do obce. Sústava lesných ciest vytvára vynikajúce možnosti pre horské bicykle. V lyžiarskom areáli PIESKY sú vybudované dve trate pre zjazdovú a pretekársku cyklistiku. V súčasnosti sa pripravuje prepojenie tejto cyklomagistrály na cyklotrasu spájajúcu obec Kálnica s obcou Selec, v Trenčianskom kraji, pokračujúca cez Mníchovu Lehotu a Soblahov do Trenčína.

Na vstupe do Krajnej doliny sú tri lyžiarske vleky, kde sa pestuje zimné lyžovanie, a v letnom období i lyžovanie na tráve. Lyžiarske stredisko Ski Centrum Kálnica sa nachádza za obcou v nadmorskej výške 245 m. n. m. ako najnižšie položené lyžiarske stredisko na Slovensku. Najvyšší bod leží vo výške 396 m. n. m. Asfaltovou cestou sa dá dostať cez obec až k vlekom, kde je parkovisko s kapacitou cca 80 - 100 miest. Stredisko Piesky patrí medzi najznámejšie strediská lyžovania na tráve v Európe i vo svete. V stredisku sa nachádzajú tri vleky s prepravnou kapacitou 1800 os/hod. a s prepravnou rýchlosťou 2,1 až 3,2 m/s. Vleky na ľavej strane majú dĺžku 450 m a kapacitu 2x300 os/hod., tretí (na pravo) s kapacitou 1200 os/hod. meria 500 m. Areál je tiež vybavený nočným osvetlením. Pod záštitou medzinárodnej lyžiarskej federácie FIS sa tu konali Majstrovstvá sveta juniorov (1992), Majstrovstvá Európy (1994) a Majstrovstvá sveta seniorov (1995) v lyžovaní na tráve. V zimnom období obec disponuje i dobrými podmienkami pre bežecké lyžovanie. Sú tu dve značené trasy, prvá vedie po modrej turistickej značke (trasa č. 2419), druhá trasa bežeckého lyžovania vedie z Kálnice cez miestnu časť Drahy do obce Selec.

V doline Kňažia sa nachádza zrúcanina doposiaľ presne neidentifikovateľného kláštora Pod Hromovým a v minulosti na Drahách stál i kaštieľ známy kazematami pre trestanie neposlušných poddaných. Pri príležitosti 600. výročia obce bola v dome č. 142 zriadená stála etnografická výstava. Návštevu je potrebné ohlásiť vopred na OcÚ. Zaujímavosťou je expozícia histórie už zbúraného Daranského mlyna, do ktorého chodieval Jozef Miloslav Hurban ku krstným rodičom.

TOP
X