Základná charakteristika - Lubina
Rozloha 2 943 ha
Nadmorská výška 273 m. n. m.
Počet obyvateľov 1 468
Prvá písomná zmienka r. 1392
PSČ 916 12
Web stránka www.obeclubina.sk
Iné Časti obce: Barina, Dolný Mlyn, Gašparíkovci, Harušťákovci, Holubyho chata na Javorine, Hrabové, Hrachoviská, Hrnčiarové, Koníkovci, Kopcovci, Kopcovci pod Rohom, Kováčové, Kubovci, Ličkovci, Lukáč, Majer, Miškech dedinka, Miškov salaš, Nový Mlyn, Pod Kamienkom, Podkozince, Rúbaninskovci, Solovicovci, Sušárkovci, Škulcovci, Valenčíkovci, Vápenky, Záhradská

Lubina Obec Lubina leží na slovensko-moravskom pohraničí - v podjavorinskej oblasti popri štátnej ceste č. 581 v blízkosti mesta Stará Turá. Je takmer úplne zovretá v horskej doline, ohraničenej hlavným hrebeňom Bielych Karpát zo severu a bočnými výbežkami z východu a západu. Na juh je otvorený výhľad na končiace sa Malé Karpaty. Obec je orientovaná severojužným smerom a kopanice sú roztrúsené po svahoch bočných výbežkov. Dominantu tvorí najvyšší vrch chotára a celých Bielych Karpát - Veľká Javorina (970 m. n. m.). Najnižšie položené miesto je v dolnej časti obce - 256 m. n. m. Celú dolinu odvodňuje Kamečnica, ktorá pramení vo výške 559 m. n. m. v Lubinskej. Priberá bočné prítoky, ústi do Klanečnice, ktorá sa vlieva do Váhu v Novom Meste nad Váhom.

Obec Lubina ponúka dostatok možností vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky. Disponuje dobrými podmienkami pre pešiu turistiku, cykloturistiku, lyžovanie a hipoturistiku. Ponuka vodnej turistiky sa orientuje na blízkosť rekreačnej oblasti Dubník v meste Stará Turá. Potenciál ďalšieho rozvoja CR predstavuje zlepšenie a rozšírenie služieb CR (ubytovanie v súkromí, športové atrakcie, požičovňa športových a turistických potrieb, informačná kancelária) a zameranie sa na cezhraničnú spoluprácu s Českou republikou. Obec slúži ako nástupný bod do Bielych Karpát, ale taktiež i ako miesto odpočinku. Možnosťou rozvoja je i vytvorenie konkrétnych cykloturistických okruhov zasahujúcich do kopaníc obcí Lubina, Bzince pod Javorinou, mesta Stará Turá a popr. i do Českej republiky.

Archeologické nálezy z mladšej doby bronzovej pri Setvákech skale na Nehvanci (časť Hrnčiarové) svedčia o dávnom osídlení územia. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1392. Ide o listinu, ktorou kráľ Žigmund daroval celé Čachtické panstvo i s okolitými dedinami bratislavskému županovi Stiborovi zo Stiboríc. Stibor II. zomrel v roku 1434 bez mužského potomka a panstvo pripadlo kráľovskej korune. V roku 1436 ho teda Žigmund daroval kráľovskému pokladníkovi Michalovi Országovi z Gútu. Posledný Ország - Krištof zomrel bez mužského potomka roku 1567 a panstvo prešlo pod správu uhorskej kráľovskej komory. Roku 1569 ho Maximilián I. dal do zálohy Uršule Kanzajovej, vdove po Tomášovi Nádašdym a ich synovi Františkovi. Po Františkovej smrti (1609) spravovala panstvo jeho manželka Alžbeta Báthoryová. Roku 1613 sa majetok rozdelil medzi deti Pavla, Katarínu (vyd. Drugetová) a Annú (vyd. Zrínsku). Nakoniec sa rozdelil na 2 časti - nádašdyovskú a drugetovskú. V 15. storočí bol kraj ovplyvnený husitským hnutím. Silný inšpirujúci i duchovný náboj a veľkú zásluhu na budovaní evanjelickej cirkvi majú českí exulanti zo 17. storočia - napr. stavba evanjelického chrámu a školy roku 1784. Ich príchodom sa rozvinula remeselnícka výroba - súkenníctvo, mlynárstvo a stolárstvo.

Na území obce sa nachádzajú dve prírodné rezervácie. PR Veľká Javorina je najvyšší vrchol Bielych Karpát dosahujúci výšku 970 m. n. m. Táto vzácna flóristická lokalita je rezerváciou pralesovitého charakteru. Z vrcholu je kruhový výhľad. Chránené nálezisko PR Záhradská je náleziskom orchideí. Ide o trvalo zamokrené alúvium potoka s aluviálnou jelšinou a mokrými lúkami.

Rozsiahle lesné porasty - listnaté (buk, dub, javor), ihličnaté (smrek, borovice) sa striedajú s poľnohospodárskou pôdou, lúkami, pasienkami a ornou pôdou. Pôsobivý obraz krajiny dotvára rozptýlená zeleň stromov a krov, zachované ovocné sady so starými vzácnymi odrodami ovocných drevín - oskoruše, hrušky, jablone, slivy (slivky, belice, durandzie, trnky). Výskyt vzácnych rastlín i živočíchov na území Veľkej Javoriny bol dôvodom, aby 30. 6. 1988 túto oblasť - 83 ha - vyhlásili za štátnu prírodnú rezerváciu.

V katastri obce sa nachádza vrch Roh (487 m. n. m.). Ide o okrúhly kopec s trávnatým vrcholom a svahmi zarastenými borovicovým lesom. Je z neho krásny a ďaleký výhľad na kopaničiarske osídlenie, Brezovské a Čachtické Karpaty a masív Veľkej Javoriny. Na vrchole je pochovaných 45 partizánov spolu s veliteľom brigády kpt. Milošom Uhrom. Na ich pamäť tu stojí mohutný pamätník SNP. Každoročne sa tu konajú koncom augusta oslavy spojené s kultúrnym programom v neďalekom amfiteátri. V blízkosti amfiteátra sa nachádza relaxačné centrum.

Na Veľkej Javorine je lyžiarske stredisko, ktoré disponuje šiestimi vlekmi s celkovou kapacitou 2680 osôb/hod. Dostupný lyžiarsky vlek sa nachádza aj v kopaničiarskej časti Chríb. Nenáročná bežkárska túra ide po modrej značke cestou kpt. Miloša Uhra cez Cetunu a vrch Roh (487 m. n. m.) do Lubiny. Mierne zjazdy a stúpania majú dĺžku 10 km. Pre beh na lyžiach a lyžiarsku turistiku sú najlepšie podmienky na hlavnom hrebeni od Kamenných vrát (624 m. n. m.) po Machnáč (771 m. n. m.), okolo Veľkej Javoriny a oblasť Chmeľovej (925 m. n. m.).

Pokiaľ je priaznivé počasie dá sa na Bielokarpatskom jazdeckom chodníku jazdiť (na koni) celoročne. Trasa je pre jazdcov a kone bezpečná v každom ročnom období. Chodník prechádza lesom, lúkami a roztrúsenou zástavbou lubinských kopaníc. Začiatok je na Veľkej Javorine a koniec na vrchu Roh (možnosť ustajnenia koní a podnikanie vychádzok na Beckovský a Čachtický hrad). Správcom chodníka je Ranch Javorina.

Katastrom obce prechádza päť značených turistických trás, vhodné i na cykloturistiku či v zimnom období na bežecké lyžovanie. Na nenáročnú cykloturistiku sú vhodné i lokálne cesty medzi kopaničiarskymi časťami. Ponuka vodnej turistiky sa orientuje na susedné mesto Stará Turá. Pre milovníkov vodných športov a rybárov je vo vzdialenosti 5 km rekreačné stredisko Dubník.

Rodný dom Samuela Štúra: Bol postavený na konci 18. storočia. Ide o typický dvojgeneračný lubinský dom s výškou. Sú tu 4 muzeálne expozície: izba Samuela Štúra a lubinských Štúrovcov, izba Jozefa Ľudovíta Holubyho, expozícia lubinskej histórie, kultúry a krojov a expozícia SNP, vojen a zahraničného odboja. Expozícia je venovaná predovšetkým rodine Štúrovcov a účinkovaniu Samuela Štúra, ako i ďalšiemu významnému lubinskému rodákovi J. Ľ. Holubymu.

Hradisko: V miestnej časti Podkozince v lome U Setvákov (Setváková skala) sa nachádzalo hradisko alebo hrad. Bol opevnený priekopou s valom. Má pozostatky strážnej veže z 15. storočia. Dochoval sa nákres lokality i zopár fotografií z päťdesiatych rokov.

Lužické popolnicové pole: Našlo sa v miestnej časti Hrnčiarové. Nález obsahoval urny obložené kamennými vencami. V neďalekom kameňolome sa našla jedinečná bronzová spona.

Evanjelický kostol: Postavili ho roku 1784. V 1795 bol rozšírený o vežu. Posledná prestavba sa uskutočnila 1883.

Strážna veža: Jej pozostatky sa nachádzajú nad kameňolomom pri kopanici Podkozince. Táto veža patrila k Čachtickému hradu.

Pamätné tabule: Nachádzajú sa: na dome, kde sa narodil Miloš Uher; na starej fare, kde žil Karol Holuby a narodil sa J. Ľ. Holuby.

Pamätník SNP: Na vrchu Roh je celý areál. Je to miesto odpočinku 45-tich partizánov 2. československej Stalinovej partizánskej brigády a kapitána Uhra. Pod vrchom je prírodný amfiteáter.

TOP