×

Staň sa redaktorom!

Informačný portál mojenmnv.sk je jediný funkčný info portál v novomestskom okrese. Staň sa jeho súčasťou aj ty.

Okrem písaniu článkov sa venujeme aj tvorbe videí, reportáži, ankiet či fotoreportov. Ak máš čim prispieť, baví ťa písanie, tvorba videí alebo fotografovanie, tak sa nám ozvi. Získaš super tím, nové skúsenosti a veľa iného.

Mesačne náš web zaznamená viac ako 10 000 návštev a ako jediní máme všetky aktívne a zaujímavé Facebook stránky v okolí, vďaka čomu máme dokopy okolo 23 000 fanúšikov.

K tomu sa ešte venujeme mestu a ľudom, podporujeme okolité akcie a pomáhame tunajším podnikateľom.

Zabudnuté heslo
Základná charakteristika - Nové Mesto nad Váhom
Rozloha 3 258 ha
Nadmorská výška 195 m. n. m.
Počet obyvateľov 20 119
Prvá písomná zmienka r. 1 253
PSČ 915 01
Web stránka www.nove-mesto.sk
Iné Časti mesta: Centrum I, Centrum II, Centrum III a Mnešice, Rajková, Javorinská, Hájovky, Horné Samoty, Dolné Samoty

Nové Mesto nad Váhom Nové Mesto nad Váhom leží na Považí, pod Beckovskou bránou, kde sa údolie Váhu rozširuje do úrodnej nížiny ohraničenej poslednými výbežkami Malých Karpát a Považským Inovcom. Je okresným mestom a je súčasťou Trenčianskeho kraja. Preteká ním rieka Váh a potok Klanečnica, ktorý sa tu po 25 km vlieva do Váhu. Mestom prechádzajú všetky významné komunikácie regiónu.

Okresné mesto Nové mesto n. V. tvorí kultúrne, hospodárske a spoločenské centrum okresu. Disponuje širokou škálou ponuky CR, ktorá je rozšírená o ponuku okolitých obcí (Čachtice, Beckov). Slabou stránkou je chýbajúca existencia turistickej informačnej kancelárie v meste. Potenciál rozvoja CR je vo zvyšovaní kvality služieb CR (štandard ubytovania, popr. vznik ďalšieho ubytovania v súkromí, informačná kancelária, sprievodcovské služby) ako i vo využití polohy mesta ako východzieho / koncového bodu cyklotrás či vodnej turistiky (využitie toku rieky Váh na splavovanie).

Vznik stredovekej osady súvisel s budovaním pásma hraničných opevnení na hrebeňoch Malých a Bielych Karpát, ktoré chránili západné hranice Uhorska, ako i s obchodnou cestou vedúcou Považím, ktorá tu mala odbočku na Moravu. Pôvodnú polohu, ani dátum vzniku pôvodnej osady, z ktorej sa postupne vyvinulo Nové Mesto nad Váhom, nepoznáme. Oprávnene však môžeme predpokladať, že pôvodne ležala v inej lokalite a bola zničená počas tatárskeho vpádu. Obyvatelia, ktorí vpád prežili, založili osadu na novom mieste, čo sa prejavilo aj v jej názve. Názov mesta sa na stredovekých listinách uvádza vo viacerých podobách: Villa regia, Nova civitas, Nova villa possesio regalis de Ujhel, Nova villa iuxta Vag, Vyhel, Ujhely, Vagujhely, Wag Neustadt a pod.; dnešný názov poznáme od roku 1584. Prvá písomná zmienka o meste je zo 6. júna 1253, keď kráľ Belo lV. udelil jeho obyvateľom mestské výsady za služby preukázané počas tatárskeho vpádu.

Mesto za svojej existencie vystriedalo postupne viacerých majiteľov, počnúc rádom benediktínov, cez Matúša Čáka Trenčianskeho, až po vojvodu Ctibora s jeho synom Ctiborom II., ktorí sa významnou mierou pričinili o vznik jednej z hlavných dominánt mesta – románsko-gotického kostola. Už od svojho vzniku sa mesto rozvíjalo predovšetkým vďaka obchodu, ktorého rozvoj podporovala nielen výhodná poloha, ale aj rozličné privilégiá udeľované viacerými panovníkmi. Medzi veľmi významné zaraďujeme v tomto kontexte privilégiá cisára Ferdinanda l. z roku 1550, vďaka ktorým boli obyvatelia zbavení závislosti od Beckovského panstva, Novomešťania dostali právo meča, ako aj právo vysádzať vinice. Vinohradníci sa potom preslávili najmä pestovaním hrozna. Robili z neho chýrne burgundské červené víno, ktoré si veľmi obľúbili aj na cisárskom dvore vo Viedni. Veľký hospodársky význam malo aj udelenie práva na konanie výročných trhov. Táto pradávna výsada sa stala základom novej tradície, ktorá každoročne ožíva v septembrových Novomestských jarmokoch.

Na rozvoj mesta mal vplyv veľký rozvoj remesiel, zorganizovanie dopravy tovaru po Váhu prostredníctvom vážskeho prístavu, a vysoko rozvinutá poľnohospodárska výroba. Najmä tá mala veľkú zásluhu na vzniku priemyselných podnikov v 19. storočí, prevažne orientovaných na spracovanie poľnohospodárskych výrobkov (pálenice, výroba rumu a likérov) a na výrobu potrieb pre poľnohospodárov.

V meste sa narodili či pôsobili viaceré významné osobnosti (JUDr. Rudolf Markovič, MUDr. Július Markovič, Janko Jesenský, Ľudmila Riznerová-Podjavorinská a iní). Z významných historických osobností mesto navštívili ruský cár Alexander (1805) či Ján Ámos Komenský (1650).

Severnú hranicu mesta tvorí Turecký vrch. Je to štátna prírodná rezervácia v katastri mestskej časti Mnešice. Bola vyhlásená v roku 1962 na výmere 11,7 ha. Jedna sa o skalné bezlesie s ochranou teplomilných rastlín a živočíchov. V katastri Mnešíc sa nachádza i PR Kobela s rozlohou 5,4 ha a s ochranou populácie ponikleca veľkokvetého a višne kričkovitej.

Mesto má ideálnu polohu pre výlety do oblasti Malých Karpát a lužných lesov v doline Váhu. Po žltej značke - chodníku Rudolfa Drozda (č. 8 114), sa možno dostať za 3 hodiny na malebný Čachtický hrad. Zelená značená trasa (č. 5 111) zo železničnej sanice vedie do rekreačného strediska Zelená voda a ďalej popri čarokrásnych zákutiach Váhu pod zrúcaniny majestátneho Beckovského hradu.

Mesto je ideálnym východisko pre krátke i dlhšie cyklovýlety. Ideálne trasy vedú popri Váhu po Vážskej cyklomagistrále. Mestom prechádza taktiež Malokarpatská cyklotrasa s možnosťou napojiť sa na Kopaničiarsku a Štiavnickú cyklotrasu.

Dva kilometre východne od Nového Mesta nad Váhom sa nachádza rekreačné stredisko Zelená voda. Ide o sústavu umelých jazier a važín, napájaných infiltrovanou vážskou vodou. Vytvára vynikajúce podmienky pre kúpanie, vodné športy ale i cykloturistiku a pešiu turistiku.

Kostol Narodenia Panny Márie: Katolícky farský a neskôr prepostský kostol má románske jadro s gotickou prestavbou a barokovou úpravou. Bol postavený v polovici 13. storočia. Z 1. stavebnej epochy sa zachovala len spodná časť veže. V r. 1414 - 1423 bol vybudovaný nový gotický centrálny kostol, ku ktorému bola začiatkom 16. storočia pristavaná sakristia. V rokoch 1667 až 1675 bola prestavaná gotická loď na barokové trojlodie. Ďalšie prístavby a nadstavba veže so zastrešeniami sa uskutočnil v polovici 18. storočia. Kostol koncom 19. storočia reštauroval arch. J. Lippert. Vnútorné zariadenie kostola pochádza z čias prestavby kostola (2. polovica 17. storočia). Hlavný oltár je barokový z r. 1672 s dvojetážovou stĺpovou architektúrou. Kostol je považovaný za najkrajší na Považí a jeden z najkrajších v strednej Európe.

Prepoštstvo: Budova sa nachádza pri farskom kostole. Pôvodne bola gotická. V r. 1663 - 1694 bola barokovo úplne prestavaná. Jedná sa o dvojpodlažnú trojkridlovú budovu so samostatnou kaplnkou. Priestor jedálne má strop pokrytý bohatou štukovou výzdobou rastlinných motívov. V miestnostiach 1. poschodia je 13 obrazov s podobizňami novomestských prepostov zo 17. až 20. storočia. Kaplnka v budove prepoštstva tvorí uzavretý priestor s bohato zdobenou klenbou a nástennými maľbami z roku 1692. Oltár je barokový z konca 17. storočia.

Meštianske domy: Nájdete ich na Námestí slobody. Sú renesančné zo 16. až 17. storočia, niektoré s gotickými jadrami. Najhodnotnejší je dom č. 9 – palác Ghillanýinvcov. Pôvodne barokový šľachtický palác s vysokým štítom a množstvom ríms, v ktorom je umiestnené Podjavorinské múzeum. Hodnotná je i budova súčasného Mestského úradu.

Kaštieľ v Mnešiciach: Pôvodne ranobarokový objekt postavený v 2. polovici 17. storočia sa nachádzal v severnej časti mesta. Prestavaný bol v 18. storočí (posledná adaptácia v 20. storočí). Bola to dvojpodlažná, trojkrídlová budova. Hlavná sála bola členená pilastrami a bohatou neskorobarokovou štukovou ornamentikou na pilastroch a šambránach okien. Dnes zostali iba zvyšky múru, ktorý obkolesoval objekt a malebný parčík so vzácnymi drevinami.

Sídlisko zo staršej doby kamennej: Nachádza sa v bývalej mnešickej tehelni. Nálezy clactonských nástrojov opočloveka zaraďujú toto sídlisko medzi najstaršie na Slovensku. V mladších vrstvách sa nachádzajú pamiatky moustierske o stredného paleolitu a szeletské i gravettské nástroje z mladšieho paleolitu. Je tu aj žiarové pohrebisko zo sklonku doby bronzovej.

Nové Mesto n. V. je bohaté na rôznorodé kultúrno-spoločenské a športové podujatia. Tradičný je Novomestský jarmok konaný v septembri.

TOP
X