Základná charakteristika - Stará Turá
Rozloha 5 094 ha
Nadmorská výška 279 m. n. m.
Počet obyvateľov 10 129
Prvá písomná zmienka r. 1216
PSČ 916 01
Web stránka www.staratura.sk
Iné Časti obce: Baňovci, Bielčikovci, Blanárov vrch, Bunovci, Búzikovci, Drgoňova Dolina, Dúbrava, Dúbrava (2), Durcovie

Stará Turá Mesto Stará Turá sa rozprestiera v doline medzi Malými Karpatmi a Bielymi Karpatmi. Od okresného mesta Nové Mesto n. V. je vzdialené ca 12 km. Mestom prechádza cesta II-581 a lokálna železničná trať Z.121, ktorá vedie z Nového Mesta n. V. cez Starú Turú do mesta Myjava a ďalej až do Českej republiky. Mesto je prirodzeným spoločenským, hospodárskym i turistickým centrom okolitého regiónu.

Pôvodne kopaničiarska obec, dnes mesto Stará Turá predstavuje kultúrne, hospodárske i turistické centrum kopaničiarskeho regiónu. Mesto disponuje širokou škálou ponuky CR, je tu dostatok možností na letnú i zimnú turistiku. Silnou stránkou je i existencia informačného centra. Slabou stránkou môže byť relatívne slabšia dostupnosť mesta cestnou komunikáciou. Potenciál rozvoja CR je vo zvyšovaní kvality služieb CR (štandard ubytovania, ubytovania v súkromí či v chalupách, požičovne športových a turistických potrieb, sprievodcovské služby, hipoturistika) ako i vo využití polohy mesta ako východzieho / koncového bodu rôznych okruhov cyklotrás.

Obec sa písomne spomína už roku 1216 ako príslušenstvo hradu Čachtice. V písomnej zmienke z roku 1392 sa spomína ako Tur. Vtedy kráľ Žigmund daroval Čachtický hrad a panstvo vojvodovi Ctiborovi. Mestské práva dostala Turá roku 1467 vo výsostných listinách od Mateja Korvína za zlapanie bratríka Švehlu. Bol to bývalý žoldnier, ktorý začal drancovať a postavil sa proti kráľovi. Chytili ho pod Javorinou, keď spal a zviazaného ho odviedli do Čachtíc. Stále však Turá nebola slobodným, ale len poddanským mestečkom. Jeho obyvatelia neboli slobodnými mešťanmi, ale mali odpustené niektoré dane a nemuseli robiť na panských pozemkoch. Toto privilégium potvrdili i ďalší uhorský panovníci. Stará Turá používa svoju pečať od roku 1569. Ústredným motívom je jej patrón - sv. Ján v trojnohom kotly. Od roku 1769 boli v pečati zobrazený dvaja turanskí občania, ktorí priviedli pred kráľa Mateja spútaného Švehlu. V 17. a 18. storočí sa začali chovať dojnice a Turá sa stala známa obchodom s maslom. Do tejto doby sa choval prevažne rožný statok. Najobľúbenejším domácim zvieraťom boli ovce. Dávali mäso, kožu, mlieko i vlnu. Platili sa nimi desiatky. Ovčí syr tvoril povinnú dávku. Neskôr sa rozšíril chov ošípaných a pernatej hydiny. Poddaní boli povinní odovzdať panstvu ročne 2 husi a 12 kurčiat. V oplotených sadoch sa v tomto mestečku pestovalo ovocie a zelenina. Dôležité bolo pestovanie šafránu. Kupovali ho mäsiari, cukrári, voňavkári, lekári a používal sa i na farbenie piva. Z obilnín sa pestovala raž, jačmeň a neskôr pšenica. V prvej polovici 19. storočia patrila Stará Turá k najväčším výrobcom kožených čižiem v Nitrianskej župe. Staroturania sa preslávili ako prví zakladatelia bryndziarní po celom Slovensku (prvú bryndziareň založil v roku 1787 v Detve Ján Vagač - mäsiar zo Starej Turej).

V katastri mesta sa nachádzajú tri chránené prírodné pamiatky. PP Šašnatá sa nachádza na východnej strane územia mesta na ploche 0,2 ha. Ide o ochranu potoka s brehovým porastom jelše lepkavej s prímesou vŕb a močiarnou vegetáciou. Prírodná pamiatka je lokalitou s ekostabilizačnou funkciou na intenzívne poľnohospodársky využívanom území. Nad vodnou nádržou Dubník II. sa rozprestiera PP Pavúkov jarok. Zaberá 1 ha a ide o ochranu brehových porastov a zamokreného alúvia potoka. V Bielych Karpatoch v hornej časti potoka Tŕstie sa nachádza PP Borotová (1,5 ha). Ide o ochranu komplexu vlhkomilných lúčnych spoločenstiev na nivných sedimentoch s výskytom viacerých chránených rastlinných druhov. Územie predstavuje významné útočisko vlhkomilných mäkkýšov. Vyskytuje sa tu veľké množstvo motýľov.

V centre horstva sú ubytovacie možnosti v Holubyho chate na Veľkej Javorine a v chate na Mikulčinom vrchu. Prevažná časť turistických východísk s ubytovacími kapacitami leží na okraji pohoria, a preto sa túry a vychádzky zväčša uskutočňujú ako jednodňové. Aj keď hlavným ťažiskom je pešia turistika, v oblasti sú vhodné podmienky i pre ostatné „presunové“ prostriedky. Dobrá a pomerne hustá cestná sieť vytvára dobré predpoklady na rozvoj mototuristiky a cykloturistiky. Katastrom mesta prechádza Kopaničiarska cyklomagistrála a viacero lokálnych cykloturistických trás, ako i šesť značených turistických trás pešej turistiky vhodných i na náročnejšiu cykloturistiku, či v zimnom období bežecké lyžovanie. Pre beh na lyžiach a lyžiarsku turistiku sú najlepšie podmienky na hlavnom hrebeni Bielych Karpát od Kamenných vrát (624 m. n. m.) po Machnáč (771 m. n. m.), okolo Veľkej Javoriny a oblasť Chmeľovej (925 m. n. m.). Stredisko zjazdového lyžovania a zimných športov na Veľkej Javorine sa nachádza 12 km od mesta v k.ú. obce Lubina. Je tu 6 vlekov s celkovou kapacitou 2680 osôb / hod.

Mesto disponuje dobrými podmienkami vodnej turistiky. Vodné nádrže Dubník I. a Dubník II. sú častým cieľom milovníkov vodných športov. Sú určené na rekreáciu a rybolov. Vybudované boli ako priehrada na potoku Kostolník. V okolí vodných nádrží sa nachádzajú chaty a rekreačné zariadenia.

Kostol nanebovzatia panny Márie: Ide o barokový kostol z roku 1748. Je to jednoloďová pozĺdžna stavba s polygonálne uzavretým presbytárom a pruskými klenbami na vstavaných pilieroch.

Evanjelický kostol a. v.: Barokovo-klasicistický kostol postavili v rokoch 1784 až 1785. Roku 1867 bol prestavaný na romantický s novogotickým zaklenutím.

Husitská veža: Zvyšok povodne stredovekého kostola zrejme zo 14. storočia. Bola prestavaná v 17. storočí. Ide o hranolovú stavbu s ihlancovitou strechou.

Nálezisko v tehelni: V tehelni na okraji mesta sa našli mamutie kosti a kosti pratura. Z neznámej polohy pochádza sekera z mladšej doby kamennej.

V meste Stará Turá sa organizuje dostatok kultúrno-spoločenských a športových podujatí. Tradičnými podujatiami sú Staroturiansky jarmok, Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov na Javorine, Vianočné trhy či Štefanský výstup na Veľkú javorinu.

TOP