Základná charakteristika - Trenčianske Bohuslavice
Rozloha 641 ha
Nadmorská výška 198 m. n. m.
Počet obyvateľov 946
Prvá písomná zmienka r. 1 436
PSČ 913 06
Web stránka www.trencianskebohuslavice.sk
Iné -

Trenčianske Bohuslavice Pri hlavnej ceste I-61 asi 5 km od Nového Mesta nad Váhom, oproti hradu Beckov, leží obec Trenčianske Bohuslavice, ako vstupná brána do Bošáckej doliny. Obcou prechádza železničná trať M.120, stoja v nej osobné vlaky. Do katastra obce zasahujú dve prírodné rezervácie, preteká ňou potok Bošáčka a Chocholnica, obec leží v blízkosti rieky Váh.

Silnými stránkami obce sú dobrá dostupnosť, blízkosť k okresnému mestu a poloha obce ako nástupného bodu do Bošáckej doliny. Obec disponuje dobrými podmienkami pre rozvoj cykloturistiky či vodnej turistiky (rieka Váh, blízkosť rekreačného strediska Zelená voda), s možnosťou orientovať svoju ponuku i na ponuku a atrakcie blízkych obcí (Haluzice, Bošáca, Nové Mesto n. V., Čachtice, Beckov). Potenciál rozvoja predstavujú turisti smerujúci hlavnou cestou na Trenčín či do Bošáckej doliny („prinútenie“ turistov zastaviť sa v obci kvôli oddychu, občerstveniu, informáciám). Z tohto pohľadu je potrebné skvalitniť či rozšíriť služby CR (informačný servis, parkovisko, stravovacie služby, popr. ubytovanie v súkromí). Nevyužitý potenciál predstavuje i rieka Váh (pltníctvo, splavovanie, požičovňa lodí).

Za prvú písomnú zmienku o Bohuslaviciach sa dosiaľ zvykla považovať listina z roku 1208, ktorú vydala Ostrihomská kapitula na podnet nitrianskeho župana Tomáša. Vyskytuje sa v nej po prvýkrát aj údaj o prédiu (majetku, osade) Buczlai. V listine z roku 1436 sa už spomína rod Bohuslavických a názov obce Boguslawicz. Za Rakúsko-Uhorska bol maďarský názov Bogoszló, nemecký Bohuslawitz.

Južne od obce sa vypína kopec Turecký vrch (346 m. n. m.), ktorého severnú časť tvorí lesostep a južná časť skalnatá step. V tejto lokalite sa nachádza i rovnomenná prírodná rezervácia s ochranou vzácneho živočíšstva, kveteny a porastu. Kopec Turecký vrch dostal názov od tábora, ktorý tu mali Turci, keď bezvýsledne dobíjali hrad Beckov. Severne od obce sa vypína kopec Hájnica, s lokalizáciou rovnomenného chránené nálezisko teplomilných zárastov s rozsiahlym výskytom hlaváčika jarného, ktorý tu dosahuje severnú hranicu svojho výskytu na Slovensku.

Krátkodobé pešie výlety je možné praktizovať na Turecký vrch a vrch Hájnica, pre dlhšiu pešiu turistiku je potrebné zájsť hlbšie do Bošáckej doliny. Výhodnú polohu má obec pre cykloturistiku, keďže tvorí nástupný bod do Bošáckej doliny. Cyklotrasy je možné prepojiť s trasami na moravskej strane (slovensko-moravský okruh: Trenčianske Bohuslavice, Bošáca, Nová Bošáca, cez hraničný prechod na Moravu, obec Březová, Lopeník, na Mikulčin vrch, obec Vyškovec, Starý Hrozenkov a cez hraničný prechod Drietoma späť na Slovensko). Ponuku vodnej turistiky predstavuje rieka Váh a neďaleké rekreačné stredisko Zelená voda.

Kaštieľ: Bol to ďalší klenot architektonickej tvorby v Bošáckej doline. Vybudovali ho v roku 1760. Priľahlou súčasťou bol park a botanická záhrada - majetok grófa Erdödyho. Generál vo výslužbe F. A. Erdödy vybudoval park a záhradu v štýle francúzskeho Versailles. Z rôznych mytologických sôch a kamenných postáv tu striekali fontány, nechýbali jazierka a vodopády zo štvrťanského potoka. Po smrti generála začali postupne objekty chátrať. V 19. storočí viac ráz menili majiteľa. Barón Foned Springer (posledný majiteľ, akcionár výstavby bratislavskej dráhy) nenašiel prostriedky na opravu strechy kaštieľa, ktorú zničil požiar. Vody a ďalšie prírodné vplyvy postupne dokončovali dielo skazy. Roku 1905 začala demolácia kaštieľa z rozhodnutia majiteľa. Základný stavebný materiál sa rozpredal nadrobno. O osude sôch a iných umeleckých predmetov sa nevie nič.

Kaplnka: Jediný pozostatok celého komplexu kaštieľa je baroková kaplnka z roku 1763. Jej rokoková výzdoba patrí medzi najcennejšie umelecké diela tohto druhu na Slovensku. Citlivo spracovaný mramor a alabaster spolu s doplnkami z gypsu tvoria základ oltára a ďalšej plastickej výzdoby. Bohaté fresky vytvoril chýrny viedensky majster A. Fr. Maulbertsch, je autorom všetkých troch oltárnych obrazov. Rokokové oltáre sú pravdepodobne dielom Ľ. Godeho. Na menze oltára sv. Františka Seraf je rokoková sklenená rakva s telom martýra. V kaplnke sa dodnes konajú omše. Zvonku i zvnútra je vo veľmi dobrom stave. Má mimoriadne cennú akustiku a usporadúvajú sa v nej, okrem iného, orgánové koncerty. Je takmer iróniou osudu, že v určitom zmysle len hra náhod zachránila tento historický klenot pred rovnakým osudom, aký stihol kaštieľ. Springera presvedčil o vysokej umeleckej hodnote kaplnky maliar Jozef Hanula, a tak sa zachránila.

TOP