Kaštieľ: Bol to ďalší klenot architektonickej tvorby v Bošáckej doline. Vybudovali ho v roku 1760. Priľahlou súčasťou bol park a botanická záhrada - majetok grófa Erdödyho. Generál vo výslužbe F. A. Erdödy vybudoval park a záhradu v štýle francúzskeho Versailles. Z rôznych mytologických sôch a kamenných postáv tu striekali fontány, nechýbali jazierka a vodopády zo štvrťanského potoka. Po smrti generála začali postupne objekty chátrať. V 19. storočí viac ráz menili majiteľa. Barón Foned Springer (posledný majiteľ, akcionár výstavby bratislavskej dráhy) nenašiel prostriedky na opravu strechy kaštieľa, ktorú zničil požiar. Vody a ďalšie prírodné vplyvy postupne dokončovali dielo skazy. Roku 1905 začala demolácia kaštieľa z rozhodnutia majiteľa. Základný stavebný materiál sa rozpredal nadrobno. O osude sôch a iných umeleckých predmetov sa nevie nič.

Kaplnka: Jediný pozostatok celého komplexu kaštieľa je baroková kaplnka z roku 1763. Jej rokoková výzdoba patrí medzi najcennejšie umelecké diela tohto druhu na Slovensku. Citlivo spracovaný mramor a alabaster spolu s doplnkami z gypsu tvoria základ oltára a ďalšej plastickej výzdoby. Bohaté fresky vytvoril chýrny viedensky majster A. Fr. Maulbertsch, je autorom všetkých troch oltárnych obrazov. Rokokové oltáre sú pravdepodobne dielom Ľ. Godeho. Na menze oltára sv. Františka Seraf je rokoková sklenená rakva s telom martýra. V kaplnke sa dodnes konajú omše. Zvonku i zvnútra je vo veľmi dobrom stave. Má mimoriadne cennú akustiku a usporadúvajú sa v nej, okrem iného, orgánové koncerty. Je takmer iróniou osudu, že v určitom zmysle len hra náhod zachránila tento historický klenot pred rovnakým osudom, aký stihol kaštieľ. Springera presvedčil o vysokej umeleckej hodnote kaplnky maliar Jozef Hanula, a tak sa zachránila.